„Živ nás boh, sedliacke cepy a panská stodola!"

Nabok, sedliak, ide zeman! My sedliaci sme ako ryby; kam nás zaženú, tam nás lapajú. Sedliak na všetkých robí. Po službách chodí. – Po službách sa živí. To je naše, sedliaci: po robote do práci, však iného nemáme, všetko pánom dávame. Varuj z cesty, sedliak, pán Ordódy sa vezie! Sedliak pred bohom vzdychá, pred pánom narieka, sedliak huncút, šelma veliká. Kto má želiara, má pána. Sedliak neborák! Varuj z cesty, arak more, pán Ordódy sa vezie!