„Psovi to dajte, nepohŕňajte!"

Nieto takej plnej stodoly, žeby sa do nej ešte nevmestilo. Jedzte len, jednako to psom bude! – Jedzte len, jednako to psom dáme! Vzácne veci a rúcha stratili sa do brucha. Keď ste dali kúpeľ, dajteže i dieťa! Musíme niečo nechať na móres. Hovorí svätý Tomáš: jedz doma, čo máš, a u ľudí, čo ti dajú. Jedz raky, smrkaj tabaky, chyť sa za bruch, vždy si jednaký. – Tricec raky, funt tabaky, šuhac po bruchu, jakys’ búl, ta śi taký. Tomu jedlu nič iného nechýba, iba ústa. Nemáš toľko jesť, aby ti bruch nepukol. Vŕzga koleso, prepil kočiš sadlo.