„Psu sadlo zveril."

Nezver na kocúra slaninu. – Nezver na vlka ovcu. Zveril na psa slaninu a na vlka sálaš. Na psoch nenaorieš, lebo by ti štverne zjedli. Z capa záhradníka, zo sedliaka úradníka. – Ustanov si capa za záhradníka a sedliaka za úradníka, veď ti tí pomôžu zo šafľa do šechtára a z pece na hlavu. Dal svoju vec čertovi na budzogáň. Slepý hájnik. Vylomil ihlicu z jarma. Mol kde v drahom kožuchu, živá ryba na suchu, vlk medzi ovcami, mačka medzi myšami a potom cap v záhrade a trubiroh v porade: tam sa veru, milý pane, mnohá škoda iste stane. Čo nám je zverené, to máme viac šetriť než svoje vlastné. Na vajcia nenie dobre položiť blázna.