„Nezver na kocúra slaninu. – Nezver na vlka ovcu."

Psu sadlo zveril. Z capa záhradníka, zo sedliaka úradníka. – Ustanov si capa za záhradníka a sedliaka za úradníka, veď ti tí pomôžu zo šafľa do šechtára a z pece na hlavu. Dobrý buď s čertom, aby sa ti peklom neodslúžil. Len sa ty spusť na sluhu, veď ťa on opatrí! Ver, ale komu! Hockomu never! Len blázon každému verí. Kto sa za druhého zakladá, zo svojho dokladá. Mol kde v drahom kožuchu, živá ryba na suchu, vlk medzi ovcami, mačka medzi myšami a potom cap v záhrade a trubiroh v porade: tam sa veru, milý pane, mnohá škoda iste stane. Zveril na psa slaninu a na vlka sálaš.