„Čas radosti veselosti, nemáme čo jesti, iba jednu hus pečenú, i to samé kosti."

Nemám múky, ani soli, ani žiadnej omasty, príde mi hosť na nedeľu, nemám mu čo dať jesti. Hojže, bože, chleba, už je gamba otvorená. Prišiel hosť na holú kosť. – Prišli hosti, aby hrýzli kosti. Všetko by doň popchal. – Všetko mu do hrdla pchá. Moc hostí a málo kostí. Páni mnoho dať nechcú a málo sa hanbia. Mám ťa rád, neopustím ťa do posledného grajciara! Lyžíc dosť, len by sme mali s čím jesť. Kto by rád, tomu nedávajú, a kto nechce, toho ponúkajú. Medzi ľuďmi po ľudsky, doma bieda vždycky.