„Za hodinu ako mäd a za desať ako had. – Viac jedu, než medu."

Vytrhol mu spod nôh zelinu. – Vytrhol mu spod nôh rohožu. Ranný dážď, ženský plač, panská láska a aprílová chvíľa – to všetko na zajačom chvoste visí. Ako prišlo, tak odišlo. Nevždy slnce svieti. Večer psov derú, proti ránu svine obárajú. Všakovak mu dudy hrali. Nič nie je také nestále ako chvíľa a ľudia. Nestojí oň, pasie po ňom, podkúril mu, posvietil mu, rozkmotrili sa, zapražil mu, zasmažil mu. Šťastie je vrtkavé. – Šťastie je nestále. Čihy! čihy! kým si živý, a keď zdochneš, bude druhý.