„Nik sa oň neozrie, ani čo by ho suka os…"

Ani pes za ním nezabreše. – Ani pes za ním nezašteká. Nemá ho ani za psa. Dbá o to ako o lanský sneh. — Dbá o to ako pes o piatu nohu. Ľahnem si na pec a na svet sa ani neozriem. – Sadnem si pod pec a o svet sa nestarám. Ukázal mu chrbát. Len ty mluv, keď som zdruv. Darmo reči do vetra púšťať. — Hovorím do vetra! Iba bajúzom mrdol na to. Čo po ňom aj s koňom, beztak bol slepý. A potom? Za plotom.