„Keď nám dáš, tak si náš."

Namazal mu ruky a hrdlo zapchal zlatom. Kto nemastí, väzí vo chrasti. Kto na koho vrčí, nech mu niečo vstrčí. Pomasť mu ruku, bude písať. Plnými ústami ťažko fúkať. Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj. Len dotiaľ je človek dobrý, kým dáva. Nepomažeš – nepovezieš. Chleba, chleba dajte sem, ináčej vám utečiem. Zlato oslepuje.