„Hanba je mrcha pohostinnosť."

Nemám múky, ani soli, ani žiadnej omasty, príde mi hosť na nedeľu, nemám mu čo dať jesti. Kto chce blížnych povážiť, musí sebe ukrivdiť. Hanblivý žobrák naveky prázdnu kapsu nosí. – Pyšný žobrák naveky prázdnu kapsu nosí. Dajže mu prenocovať, či ti nácestu nezje! Ani si oči nevidí od hanby. Aký hosť, taký obrus. Sklopil oči od hanby. Neponúkaj nôž, ale chlieb. Chodíš v hosti, čakaj i ty hostí. Hosťa si musíme uctiť.