„Smrť hasí závisť."

Človek závistlivý, sám sebe je krivý. Ani toho j vetria mu nežičí. – Nežičí mu ani kúska chleba. – Nežičí mu ani to čierno za nechtom. Škúli na neho. – Krivo hľadí na neho, akoby mu bol obed zožral. Zlí ľudia, zlí, nežičí jeden druhému ani po tej čiernej zemi chodiť. Smrť všetko vyrovná. Veď je nič, veď sme svoji! Smrť nevyberá nikoho. Svornosť vedie k šťastiu, nesvornosť k nešťastiu. Tam je už na božom súde, a my tu v blude. – Tam je už na pravde božej. – On je na pravde, my na krivde. Oheň dávno uhasený kriesi.