„Podvod k nám! – Klam k nám!"

Blázna si z neho robí. Mluvil malovanýma ústy. Medové motúzky mu cez ústa preťahuje. – Mastné motúzky mu popod nos preťahuje. Nasilu mu pravda z úst vyšla. Svätý, len uši mu z pekla trčia. Pestvá zháňa. Ach, moja krásna Majolena! – Ach, moja milá dobrota! – Ach, moja nevinnosť! Ako sladko píska, aby privábil vtáčka. – Keď vtáčkov lapajú, pekne im pískajú. – Vtáčkov na lep lapajú. – Vtáčkov na píšťalku lapajú. Ver mu postrápal. do svedomia! Nevinnosť premilá!