„Môj syn jediný, od boha vyžiadaný!"

Môj mladý zať, a mladej nevesty nevidím! Moja, moja Hanička, meno moje drahuo! Ach, načože si ma, načo nechal, ako tú kvočku s tými kuraty! Radšej by som mu ja bol hrob zaľahol! Škoda toho hniť v hrobe! – Takého sa tak ľahko nenarodí! – Večná toho škoda! Ja utrápená matka! – Ja bolestná matka! Mám troje detí a u boha dvoje. Už by aj ten kameň slzy zaliali nado mnou! Rád by ho už teraz i malým prstom z hrobu vyhriebsť. Trpká to preň zelinka.