„Radšej by som mu ja bol hrob zaľahol!"

Rád by ho už teraz i malým prstom z hrobu vyhriebsť. Moja, moja Hanička, meno moje drahuo! Môj mladý zať, a mladej nevesty nevidím! Škoda toho hniť v hrobe! – Takého sa tak ľahko nenarodí! – Večná toho škoda! Ach, načože si ma, načo nechal, ako tú kvočku s tými kuraty! Môj syn jediný, od boha vyžiadaný! Veď mu už viac nedáme. Už by aj ten kameň slzy zaliali nado mnou! Plač od smrti nespomôže. Bolesť na srdci a slza v očiach.