„Rád by ho už teraz i malým prstom z hrobu vyhriebsť."

Radšej by som mu ja bol hrob zaľahol! Moja, moja Hanička, meno moje drahuo! Veď mu už viac nedáme. Škoda toho hniť v hrobe! – Takého sa tak ľahko nenarodí! – Večná toho škoda! Môj mladý zať, a mladej nevesty nevidím! Ach, načože si ma, načo nechal, ako tú kvočku s tými kuraty! Pánboh mu daj radosť večnú a veselé zmŕtvychvstanie. – Pánboh mu daj slávu večnú a veselé zmŕtvychvstanie. Pokoj duši tvojej! – Pokoj dušiam vašim! – Pokoj prachu jeho! Nech pánboh dá ľahko duši jeho! – Daj ti pánboh ľahké odpočinutí. Modra. Neskoro po smrti pokánie činiť.