„Zo sveta ho zniesol. – Zo sveta ho sprevadil. – Zo sveta ho vyhrýzol."

Skrátili ho o hlavu. Umriem, nezhorím na slnci. Rastie mu kvieťa pod nohami. Omrzel ho život. Dostal guľku do čela. Zhasla mu svieca života. – Zhasol mu život. – Zhaslo mu svetlo sveta. Vzal si život. Už ho pánboh povolal. – Už ho rana sekla. – Už ho smrť skosila. – Už ho smrť zoťala. – Už ho smrť zronila. – Už ho vzal pánboh k sebe. – Už je boží. – Už je nebohý. – Už je hore bradou. – Už je hore znakom. – Už je na doske. – Už je na pokoji. – Už je po ňom. – Už je po ňom veta. – Už je studený. – Už je stuhnutý. – Už nebude viac trávu šliapať. – Už nebude viac zem šliapať. – Už odišiel domov. – Už odišiel za koráb. – Už odišiel, odkiaľ sa nevráti. – Už odpadol. – Už opustil svet. – Už poručil. – Už sa odobral. – Už sa vyvalil. – Už umrlčinou razí. – Už usnul na večnosť. – Už usnul v Pánu. – Už vypriahol. – Už vytrčil kopytá. – Už vytrčil päty. – Už zavrel oči naveky. – Už zložil kosti. Č. 586. (Skonanie) Už dávno hnije. – Už zhnil. – Už ho dávno hlava nebolí. – Už ho niet medzi živými. – Už je dávno rozsypaný. – Už je dávno v zemi. – Už je so zemou zmiešaný. – Už sa rozpadol. (Po smrti) Krivka, krivka, kým sa nedokrivká.