„Zhasla mu svieca života. – Zhasol mu život. – Zhaslo mu svetlo sveta."

Rastie mu kvieťa pod nohami. Nebude dlho kašu dúchať. – Nebude dlho mrkev škrabať. – Nebude dlho po svete chodiť. – Nebude ten už jesť novej kapusty. – Nebude ten už šípok zobať. Kto leží, ten leží; kto umrel, ten tam. Zahryzol do trávy. – Zahryzol do zeme. Už dávno hnije. – Už zhnil. – Už ho dávno hlava nebolí. – Už ho niet medzi živými. – Už je dávno rozsypaný. – Už je dávno v zemi. – Už je so zemou zmiešaný. – Už sa rozpadol. (Po smrti) Umriem, nezhorím na slnci. Nedočká sa ten nového chleba. – Nedočká sa ten vianočných opekancov. Smrteľný pot ho uchytil. Zmetal krpcami. – Ľahko strasieš krpcami! – Ľahko ti podkovy strhnú! Hladí farárovi do mešca. – Hrobár sa mu raduje.