„Zahryzol do trávy. – Zahryzol do zeme."

A po smrti fuk do zeme! Kto leží, ten leží; kto umrel, ten tam. Zhasla mu svieca života. – Zhasol mu život. – Zhaslo mu svetlo sveta. Leží na smrteľnej posteli. Vyšíva plátence za deviatimi kachlí. Rastie mu kvieťa pod nohami. Už dávno hnije. – Už zhnil. – Už ho dávno hlava nebolí. – Už ho niet medzi živými. – Už je dávno rozsypaný. – Už je dávno v zemi. – Už je so zemou zmiešaný. – Už sa rozpadol. (Po smrti) Už ho smrť volá. – Už ho smrť vzala do tanca. – Už je jednou nohou v hrobe. – Už je len tona z neho. – Už je na ostatnej stupce. – Už je posledná ťažoba na ňom. – Už je viac na onom svete ako na tomto. – Už len do zeme hľadí. – Už mu dušu strežú. – Už mu dušu striehnu. – Už mu je amen. – Už mu je duša na jazyku. – Už mu je od zdravia. – Už mu je smrť za pätami. – Už mu nos končitie. – Už mu oči bielkom zachodia. – Už mu odbila posledná hodina. – Už mu popol na nos šedá. – Už mu smrť klope na čelo. – Už mu smrť klope na dvere. – Už mu smrť väzí na čele. – Už mu smrť pri dverách stojí. – Už mu šijú na úmor. – Už na ostatných chodí. – Už na posledných nohách stojí. – Už nepozná nikoho. – Už nevraví. – Už poslednú hudie. – Už sa mu oči vyvracajú. – Už sa mu zmrkáva. – Už sa so smrťou pasuje. – Už tenko kašle. – Už z toho nevyjde. (blízkosť smrti) Zmetal krpcami. – Ľahko strasieš krpcami! – Ľahko ti podkovy strhnú! Hladí farárovi do mešca. – Hrobár sa mu raduje.