„Vrany nad ním zakvákali."

Vyšíva plátence za deviatimi kachlí. Ďaleko nepôjde. Každú hodinu mu smrť čakajú. Smrť ho tam čakala. Už ho smrť volá. – Už ho smrť vzala do tanca. – Už je jednou nohou v hrobe. – Už je len tona z neho. – Už je na ostatnej stupce. – Už je posledná ťažoba na ňom. – Už je viac na onom svete ako na tomto. – Už len do zeme hľadí. – Už mu dušu strežú. – Už mu dušu striehnu. – Už mu je amen. – Už mu je duša na jazyku. – Už mu je od zdravia. – Už mu je smrť za pätami. – Už mu nos končitie. – Už mu oči bielkom zachodia. – Už mu odbila posledná hodina. – Už mu popol na nos šedá. – Už mu smrť klope na čelo. – Už mu smrť klope na dvere. – Už mu smrť väzí na čele. – Už mu smrť pri dverách stojí. – Už mu šijú na úmor. – Už na ostatných chodí. – Už na posledných nohách stojí. – Už nepozná nikoho. – Už nevraví. – Už poslednú hudie. – Už sa mu oči vyvracajú. – Už sa mu zmrkáva. – Už sa so smrťou pasuje. – Už tenko kašle. – Už z toho nevyjde. (blízkosť smrti) Zmetal krpcami. – Ľahko strasieš krpcami! – Ľahko ti podkovy strhnú! Náhla smrť naň prišla. – Náhlou smrťou zišiel z tohto sveta. Umieráčik volá: Kto za kým, kto za kým? A kuvik: Poď, poď! Smrť je istá, ale hodina neistá. Pamätaj na smrť.