„Už ho pánboh povolal. – Už ho rana sekla. – Už ho smrť skosila. – Už ho smrť zoťala. – Už ho smrť zronila. – Už ho vzal pánboh k sebe. – Už je boží. – Už je nebohý. – Už je hore bradou. – Už je hore znakom. – Už je na doske. – Už je na pokoji. – Už je po ňom. – Už je po ňom veta. – Už je studený. – Už je stuhnutý. – Už nebude viac trávu šliapať. – Už nebude viac zem šliapať. – Už odišiel domov. – Už odišiel za koráb. – Už odišiel, odkiaľ sa nevráti. – Už odpadol. – Už opustil svet. – Už poručil. – Už sa odobral. – Už sa vyvalil. – Už umrlčinou razí. – Už usnul na večnosť. – Už usnul v Pánu. – Už vypriahol. – Už vytrčil kopytá. – Už vytrčil päty. – Už zavrel oči naveky. – Už zložil kosti. Č. 586. (Skonanie)"
Vysvetlenie významu
Príslovia a porekadlá vyjadrujú rôzne spôsoby, ako opísať smrť, často s dôrazom na jej nevyhnutnosť a konečnosť.
