„Umrel pri dobrej pamäti. – Umrel pri dobrom rozume."

Musíme ustúpiť jeden druhému. Tam je už na božom súde, a my tu v blude. – Tam je už na pravde božej. – On je na pravde, my na krivde. Zhasla mu svieca života. – Zhasol mu život. – Zhaslo mu svetlo sveta. Hlava śiveje, rozum šaleje. Už dávno hnije. – Už zhnil. – Už ho dávno hlava nebolí. – Už ho niet medzi živými. – Už je dávno rozsypaný. – Už je dávno v zemi. – Už je so zemou zmiešaný. – Už sa rozpadol. (Po smrti) Nebude dlho kašu dúchať. – Nebude dlho mrkev škrabať. – Nebude dlho po svete chodiť. – Nebude ten už jesť novej kapusty. – Nebude ten už šípok zobať. Smrť má kosu, a nie sekeru. Nemôžu všetci na posteli zomrieť. Šiel chren kopať. – Šiel k Abrahámovi morky pásť. – Pújdeš Zelenkove morky pást. – Šiel na dolnú zem s doskami. Nech mu bude duši ľahko! Ako kapuste pod kameňom.