„Iba čo duša chodí doň nocúvať."

Smrteľný pot ho uchytil. Nesie veľký vrch. Leží na smrteľnej posteli. Chorý na úmor. Vyšíva plátence za deviatimi kachlí. Život jeho visel na vlase. Nebude dlho kašu dúchať. – Nebude dlho mrkev škrabať. – Nebude dlho po svete chodiť. – Nebude ten už jesť novej kapusty. – Nebude ten už šípok zobať. Biedny ako tona. – Biedny – len smrti na fruštik. Ledva nohami zapletá od hladu. Ledva nohy za sebou vláči. – Nohy ho nechávajú. – Nohy mu nestačia. – Nohy ho nechcú nosiť. – Nohy – ruky ho lámu. – Nohy sa pod ním podlamujú.