„Do červených šiat ho obliekli."

Smrť nájde košeľu, a svadba sukňu. Kto niesol mŕtve telo do hrobu, je už polčlovekom; kto niesol i dieťa ku krstu, je celým. Pamätaj na smrť. Zmetal krpcami. – Ľahko strasieš krpcami! – Ľahko ti podkovy strhnú! Nezabudni na smrť, ona na teba nezabudne. Vyšíva plátence za deviatimi kachlí. Už ho smrť volá. – Už ho smrť vzala do tanca. – Už je jednou nohou v hrobe. – Už je len tona z neho. – Už je na ostatnej stupce. – Už je posledná ťažoba na ňom. – Už je viac na onom svete ako na tomto. – Už len do zeme hľadí. – Už mu dušu strežú. – Už mu dušu striehnu. – Už mu je amen. – Už mu je duša na jazyku. – Už mu je od zdravia. – Už mu je smrť za pätami. – Už mu nos končitie. – Už mu oči bielkom zachodia. – Už mu odbila posledná hodina. – Už mu popol na nos šedá. – Už mu smrť klope na čelo. – Už mu smrť klope na dvere. – Už mu smrť väzí na čele. – Už mu smrť pri dverách stojí. – Už mu šijú na úmor. – Už na ostatných chodí. – Už na posledných nohách stojí. – Už nepozná nikoho. – Už nevraví. – Už poslednú hudie. – Už sa mu oči vyvracajú. – Už sa mu zmrkáva. – Už sa so smrťou pasuje. – Už tenko kašle. – Už z toho nevyjde. (blízkosť smrti) Zlým koncom zišiel z toho sveta. Plač od smrti nespomôže. Kto leží, ten leží; kto umrel, ten tam.