„Zomretého plačom nevzkriesiš."

Plač od smrti nespomôže. Rád by ho už teraz i malým prstom z hrobu vyhriebsť. Radšej by som mu ja bol hrob zaľahol! Veď mu už viac nedáme. Každý sa musí so svetom raz rozlúčiť, čo by mu akým milým bol. Neskoro po smrti pokánie činiť. Zaplakala ho. Smrti neujdeš. – Smrti sa nevykúpiš. – Smrti sa nevymodlíš. So smrťou nikto oldomášu nepil. Môj mladý zať, a mladej nevesty nevidím!