„Radšej v cudzine desať ráz zomrieť, ako doma raz."

Kto doma sedí, toho v krčme nenabijú. Pôjdem, kde ma dve oči zanesú! – Pôjdem, kde ma nohy zanesú. – Pôjdem v šíry svet! – Pôjdem kraj sveta! Keď sa mi už nevie tá zem otvoriť! Zuby mi trhaj, len mi to nespomínaj! Už dávno hnije. – Už zhnil. – Už ho dávno hlava nebolí. – Už ho niet medzi živými. – Už je dávno rozsypaný. – Už je dávno v zemi. – Už je so zemou zmiešaný. – Už sa rozpadol. (Po smrti) Dal smrti maku. – Dal smrti mericu maku. Nesie veľký vrch. Život jeho visel na vlase. Keď už mám ísť do pekla, pôjdem aspoň na peknom koni. – Keď už mám ísť do pekla, volím na paripe ako na škape. Hijó, stará, tu ťa nechám!