„Nehoden som mecu chmeľu!"

Nádcha deväť nemocí odháňa. Nádcha je sedliakovi škoda. Necíti sa dobre. Má dvanásť razy do roka nádchu a vše po mesiaci trvá. Pád otec ba dátku, padi batka dátku, iba ja nebáb, čo vído predávab. Nie je sám svoj. Má zlé mechy. Nádchy mrcha človek nehoden. Vygniačilo ho, že dýchať nemohol. – Vygniavilo ho, že dýchať nemohol. Zaskočilo mu do otčenášovej dierky.