„Pád otec ba dátku, padi batka dátku, iba ja nebáb, čo vído predávab."

Nie je sám svoj. To je len taká mizéria človek. Necíti sa dobre. Zdýma ako hláč na suchu. Ani nevidím, ani nepočujem, ani ma nohy nechcú nosiť! Prehadzuje sa z boka na bok od bolesti. Biedny ako tona. – Biedny – len smrti na fruštik. Čerstvý ako krava na lade. Mravce mu po chrbte hniezda robili. Má dvanásť razy do roka nádchu a vše po mesiaci trvá.