„Hladnému vždy k poludniu zvonia."

Vie brucho tiež, koľko je hodín. Hladný sa nepýta, kedy je poludnie. Pozerá, či je vysoko slnce. Brucho – hlucho! Stúpil si na lyžičku. Nemáš toľko jesť, aby ti bruch nepukol. Keď sa zíva, jedlo by sa, keď sa drieme, spalo by sa. – Komu sa zíva, ten by jedol, komu sa drieme, ten by spal. Vyhladovený ako doska. Svitá mu v žalúdku. Cigáni mu klince kujú v žalúdku. – Cigáni mu v bruchu hrajú. – Cigáni mu v bruchu kujú.