„Hluchý ako delo. – Hluchý ako drevo. – Hluchý ako motyka. – Hluchý ako parez. – Hluchý ako peceň. – Hluchý ako peň. – Hluchý ako stena. – Hluchý ako tetrov. Adalb. Głuchy 6. Č. 597."

Nadávky Slepáň, hlucháň. Môže si ucho nadrapiť. Nepočuje ten viac kukučku kukať. Na jedno oko nepočuje a na jedno ucho nevidí. Ticho ako v kostole. – Ticho ako v hrobe. – Ticho, že by počul muchu preletieť. Má hluchú muchu v uchu. — Má špunty v ušiach. — Má v ušiach kameň zakovaný. Počuje trávu rásť. Zaľahlo mu do uší. Čuší, ako čo by ho ani nebolo. – Čuší ako jazvec v diere. – čuší ako myš v diere. – čuší ako s teplým bálešom. – Čuší ako s teplým osúchom. – Čuší ako voš pod chrastou. – Čuší ako zajac v chrasti učupený. Ani sa mu ucho nezohne. — Ani si na ucho neberie, keď zavoláš naň. — Hrubých uší človek. — Zabité uši. — Tŕním zarastené uši. — Jedným uchom dnu, druhým von. — Tebe z úst, jemu mimo uší šust! — Všetko púšťa mimo ucha.