„Prší dážď! Veď mu je nadol. – To len ten, čo sa nemôže udržať."

Uprší ma! Väčší narastieš! Ale nám zasvätilo! Jaj, padnem! Radšej si sadni! – Veď nepoletíš ďalej od zeme! Umočený ako máček. – Umočený ako myš. – Umočený ako zmok. Zo striech kvapká. Dažďu nohy visia. Taký dážď padol, čo ho bolo ťažko zemi držať. Neboj sa dažďa, veď si nie z cukru. Ranný dážď, ženský plač, panská láska a aprílová chvíľa, to všetko na zajačom chvoste visí. Niti suchej na mne nebolo.