„Jaj, padnem! Radšej si sadni! – Veď nepoletíš ďalej od zeme!"

Prší dážď! Veď mu je nadol. – To len ten, čo sa nemôže udržať. Zrútil sa, len tak zem pod ním zdunela. – Zrútil sa, len tak zem pod ním zdunčala. Neboj sa nič, otrhaný, povedú ťa ošklbaní. Hádaj! Hádaj zomrel, a ja žijem. Rež, Kubo, nos! Ďakujem ti, že si ma nezjedol! A ja tebe, že si mi do úst nevbehol. Všetky štyri vytrčil. Zaryl pyskom do zeme. Pôjdeš ty štyri míle za pec. – Pôjdeš – ty štyri míle za bodajvršky. Sekera ti za pásom!