„Ako ďaleko je to? – Ako ďaleko je tam? – Hodina aj falatek. – Najtiaž tatam príti, potom je blízo. Novohrad. – Ako odtiaľ sem. – Keď ta prídeš, aj kameňom dohodíš. – Čo by skalou dohodil a ostatné dobehol. – Čo by skalou dolúčil a ostatné dobehol."

Veď je to už hen, nie len! Novohrad. Len tu za humny. – Len tu za vŕškom. – Len tu za plotom. To je už v tej Trantárii. – To je už v pekle. – To je už v Sitne, na dne. – To je už v Kompit kráľovej krajine. To je ešte chlp. – Prejdeš ešte chlp cesty, kým sa ta dostaneš. Za skleným vrchom a za drevenou skalou. – Za skleným morom a za dubovou skalou. Keď som išiel, išiel som, sám neviem, kde a kade – hlbokými dolinami, vysokými horami, rudnými cestami, stretol som… Či to dieťa nemá dákej chyby? Nemá veľkého prsta. Býva na Vyhnale. – Býva na Vyhnalove. – Býva vo Vyhnanci. – Býva na Vystrkove. – Býva na Výstrku. – Býva pánubohu za chrbtom. Pôjdeš ty štyri míle za pec. – Pôjdeš – ty štyri míle za bodajvršky. Jaj, padnem! Radšej si sadni! – Veď nepoletíš ďalej od zeme!