„Pero písalo, srdce hralo a na vás, rodičia moji, spomínalo!"

Čakaj, budeš ty hriebsť môj hrob na cmiteri! Aspoň mi bude mať kto oči zatlačiť! – Aspoň mi na starosť vodičky podá! Jaj, čímže sa my odslúžime! Otca, mať nemáš drať. Matka je matka. Ten otec by sa ti v hrobe obrátil, keby vedel, čo robíš! Nezasluhuje dôvery, kto klaje otcu, materi. Svoj svojho neopúšťaj! Kto si rodiča v (jeho) starobe nectí, na seba si korbáč pletie. Ruky, nohy bozkávam!