„Domáci: Z duba spadol, ešte si oddýchol, a ty už chceš odísť! – Či si pre uhlie prišiel, že už chceš odísť? – Či si pre oheň prišiel, že už chceš odísť?"

Odišiel, ani nepovedal zdrav buď svete! Ej, akýže si núkaný! Čakáme ťa s jednou rukou. Azda ho tu pes vysr…! K zriedkavému hosťovi: Museli ste zablúdiť! – Kde ste sa tu vzali? – Kdeže kríž napíšeme? – Ani chýru, ani slychu o vás! – Len čo vás dobrého k nám donieslo! – Azda vás búrka k nám dohnala? – Azda vás hromy k nám dohnali? – Kdeže ste sa sem prikonali? Musíme ti vajce dať! Vitaj, nič nepýtaj. – Vitaj prišiel! – Vitaj, skoro pôjdeš? Hosť: Pojedni sme už aj pozdraveli! Odobral sa od kľučky. Nepôjdem odtiaľto, kým nepríde hriato, kým sa nenapijem odtiaľto potiaľto. Domáci: Nuž, vari pánboh dakoho povolal?