„Hosť: Nič takého, len sa staré pletie. – Nič takého, skorej tu dačo, ako pri meste."

Domáci: Ďakujem za opýtanie, držíme sa pomaly. – Ďakujem za opýtanie, držíme sa ešte hore koncom. – Ďakujem za opýtanie, žijeme do vôle božej. –Ďakujem za opýtanie, trváme do vôle božej. Máme sa len tak ako hrach pri ceste. Adalb. Groch 10. – Máme sa len tak v oba časy. – Máme sa len tak po chudopaholsky. – Máme sa len tak s prácou. – Máme sa len tak s trápením. – Máme sa, neponosmo bohu, ta ešte dosť dobre. – Máme sa ako chudobný v bohatom meste. – Máme sa dobre aj nebárs. – Máme sa len tak, aj lepšie by sa znieslo. Zdraví sme, ďakovať bohu, vy či ste zdraví? – Zdraví sme, ďakovať bohu, vy sa chváľte! – Zdraví sme, ďakovať bohu, vy sa pochváľte! Hosť: Ďakujem pekne! – Ďakujem ponížene! Človek z dediny a pes z mesta – jedna duša. Bodaj som bol Handelcom! Nikdy ma statočným človekom nepozov! Odpytujem vašu poctivú hlavičku i tento stôl, čo dar boží na ňom býva… Ruky, nohy bozkávam! Hore nohavice, ideme cez mesto! Domáci: Ďakujem pekne! – Pekne vítam! – Vitajteže u nás! – Ďakujem ponížene! – Ponížene vítam! Sedliak pred bohom vzdychá, pred pánom narieka, sedliak huncút, šelma veliká.