„Hosť: Hotový fruštik? Dobré ráno! A si dobre kúrite? Dobrý deň! – Čože porábate? Dobrý deň! Ako sa máte? – Akože sa tu mávate, či ste mocne zdraví? – Ako vám zdravie slúži?"

Domáci: čože nového u vás? Hosť: Ako sa máte? Pánboh daj zdravia! Ako ľudia vravia. Domáci: Ďakujem za opýtanie, držíme sa pomaly. – Ďakujem za opýtanie, držíme sa ešte hore koncom. – Ďakujem za opýtanie, žijeme do vôle božej. –Ďakujem za opýtanie, trváme do vôle božej. Máme sa len tak ako hrach pri ceste. Adalb. Groch 10. – Máme sa len tak v oba časy. – Máme sa len tak po chudopaholsky. – Máme sa len tak s prácou. – Máme sa len tak s trápením. – Máme sa, neponosmo bohu, ta ešte dosť dobre. – Máme sa ako chudobný v bohatom meste. – Máme sa dobre aj nebárs. – Máme sa len tak, aj lepšie by sa znieslo. Zdraví sme, ďakovať bohu, vy či ste zdraví? – Zdraví sme, ďakovať bohu, vy sa chváľte! – Zdraví sme, ďakovať bohu, vy sa pochváľte! Hosť: Dobré ráno! – Dobré odpoludnie! – Dobrý deň! – Dobrý večer! – Dobrú noc vinšujeme! – Šťastlivé dobré ráno! atď. Panebože vám daj dobrý deň! atď. Hosť (pri lúčení): Zbohom zostaňte! – Zbohom zostávajte! – Zbohomže tu zostaňte! – Zbohomže tu zostávajte! – S pánom bohom tu zostaňte! – S pánombohom tu zostávajte! – Pánu bohu vás porúčam! Dobre sa tu mávajte! Dobrého zdravia vám vinšujem! Zdraví buďte! – Zdraví zostaňte! – Zdraví zostávajte! – Zdraví tu zostaňte! atď. – Zdraví sa tu mávajte! Hosť alebo domáci: Sadnem si k tebe, aby, som omladol. – Sannem si k vám, babičku, aby ste omlalli. Bošácka dolina. Postavte si na hlavu, chladno je. Podajže stoličku! Vari ste nezaslúžili? Akože sa vy tam mávate, či ste zdraví? Hosť: Zdraví sme aj my, len aby pánboh dal naďalej. Priadke: A sa dobre tôni? Vejačovi: A dobre duje (vetrík)?