„Moja duša z kalerábu a srdce z kelu!"

Nikdy nepovie pravého slova. Pod sem, zodvihnem ťa! Ani bych ťa za pečenú repu nedal. Chcel si cigániť. Pes šteká, chvost sa mu trasie! Rád ťa ako mačka vtáčka, a strelec zajačka, ty moje potešenie, srdce z kalerábu a duša z lopúcha. Móres, bryndza, v zadku syr! Sto striel do jeho…! – Sto striel sa mu do pečene! – Sto striel sa mu do rebár! Ty, veď sú tebe päty na zadok obrátené. Nebožiatko, čo v peci zdochlo.