„Za horami, za dolami, až hen za Červeným morom."

V sedemdesiatej siedmej krajine. – V deväťdesiatej deviatej krajine. To je už tam, kde je doskami zabituo. Adalb. Świat 43. – To je už tam, kde je svet doskami zabitý, aby sa zem nerozsypala. – To je tam, kde už pánboh dobrú noc povedal. – To je tam, kde čert dobrú noc dáva. Tam ani slnko nedosvieti, ani vietor nedofúkne. To je už v tej Trantárii. – To je už v pekle. – To je už v Sitne, na dne. – To je už v Kompit kráľovej krajine. U Tutuľov. Za skleným vrchom a za drevenou skalou. – Za skleným morom a za dubovou skalou. To bolo, ked krčah s krpkou bojoval. – To bolo, keď teľce lietali. – To bolo, keď zajace na psov trúbili, žaby v čepcoch chodili, svine črieviky nosili, somáre po ulici ostrôžkami štrngali (čerkali). – To bolo voľakedy, keď boli na peci jahody. – To bolo za Kuruca kráľa. – To bolo za Kuruca sveta. – To bolo za starého Kakoň kráľa. – To bolo za starého Vida. – To bolo za stara, keď bol groš ako lopata. – To bolo za života sveta. Tam už nechyrovať ani vtáčka, ani vrábika. – Tam už nechyrovať ani vtáčka, ani letáčka. Len tu za humny. – Len tu za vŕškom. – Len tu za plotom. Áno, v Ritkarovciach. – Áno, do Ritkaroviec.