„Veď je to blízko, hruškou by ta dohodil. – Veď je to blízko, klobúkom by ta dohodil."

Len tu za humny. – Len tu za vŕškom. – Len tu za plotom. Toľko ich je ako červených myší. – Toľko ich je ako kôličia. – Toľko ich je ako na Vyhnianskom zámku diablov. – Toľko ich je ako Sásovanov. – Toľko ich je ako Švošovanov. – Toľko ich je ako vrán. – Toľko ich je ako vrabcov na holohumnici. Pijavica chytila ako had. Pútec krivý ako cesta do Mošoviec. Keď som išiel, išiel som, sám neviem, kde a kade – hlbokými dolinami, vysokými horami, rudnými cestami, stretol som… Prilieha (to) ako hrbatý k stene. Za horami, za dolami, až hen za Červeným morom. Tam ani slnko nedosvieti, ani vietor nedofúkne. Áno, v Ritkarovciach. – Áno, do Ritkaroviec. V sedemdesiatej siedmej krajine. – V deväťdesiatej deviatej krajine.