„Toho ani pánboh v matrike nemá."

Za skleným vrchom a za drevenou skalou. – Za skleným morom a za dubovou skalou. Ani chýru, ani slychu o ňom. – Ani slychu, ani vidu. Stále ako letný sneh. Tmavé ako hrob. – Tmavé ako noc. Veľké ako kôň. – Veľké ako svet. To toľko drží ako mŕtveho ruka. Nikdy to na svete nebolo. To je už v tej Trantárii. – To je už v pekle. – To je už v Sitne, na dne. – To je už v Kompit kráľovej krajine. Tam ani slnko nedosvieti, ani vietor nedofúkne. U Tutuľov.