„To je ešte chlp. – Prejdeš ešte chlp cesty, kým sa ta dostaneš."

To je už v tej Trantárii. – To je už v pekle. – To je už v Sitne, na dne. – To je už v Kompit kráľovej krajine. Za skleným vrchom a za drevenou skalou. – Za skleným morom a za dubovou skalou. Ešte je to za horami. Keď som išiel, išiel som, sám neviem, kde a kade – hlbokými dolinami, vysokými horami, rudnými cestami, stretol som… Len tu za humny. – Len tu za vŕškom. – Len tu za plotom. Ako ďaleko je to? – Ako ďaleko je tam? – Hodina aj falatek. – Najtiaž tatam príti, potom je blízo. Novohrad. – Ako odtiaľ sem. – Keď ta prídeš, aj kameňom dohodíš. – Čo by skalou dohodil a ostatné dobehol. – Čo by skalou dolúčil a ostatné dobehol. Veď je to už hen, nie len! Novohrad. Tam ani slnko nedosvieti, ani vietor nedofúkne. Do roka ďaleko. Tam už nechyrovať ani vtáčka, ani vrábika. – Tam už nechyrovať ani vtáčka, ani letáčka.