„Tam už nechyrovať ani vtáčka, ani vrábika. – Tam už nechyrovať ani vtáčka, ani letáčka."

Tam ani slnko nedosvieti, ani vietor nedofúkne. To je už tam, kde je doskami zabituo. Adalb. Świat 43. – To je už tam, kde je svet doskami zabitý, aby sa zem nerozsypala. – To je tam, kde už pánboh dobrú noc povedal. – To je tam, kde čert dobrú noc dáva. Býva na Vyhnale. – Býva na Vyhnalove. – Býva vo Vyhnanci. – Býva na Vystrkove. – Býva na Výstrku. – Býva pánubohu za chrbtom. Za skleným vrchom a za drevenou skalou. – Za skleným morom a za dubovou skalou. Len tu za humny. – Len tu za vŕškom. – Len tu za plotom. Ani chýru, ani slychu o ňom. – Ani slychu, ani vidu. To je už v tej Trantárii. – To je už v pekle. – To je už v Sitne, na dne. – To je už v Kompit kráľovej krajine. V sedemdesiatej siedmej krajine. – V deväťdesiatej deviatej krajine. Keď som išiel, išiel som, sám neviem, kde a kade – hlbokými dolinami, vysokými horami, rudnými cestami, stretol som… Tak je u nich ako po vymretí. – Tak je u nich ako po vyhorení.