„Áno, v Ritkarovciach. – Áno, do Ritkaroviec."

U Tutuľov. Za skleným vrchom a za drevenou skalou. – Za skleným morom a za dubovou skalou. Kde sa vlci obúvajú. To je už v tej Trantárii. – To je už v pekle. – To je už v Sitne, na dne. – To je už v Kompit kráľovej krajine. Keď som išiel, išiel som, sám neviem, kde a kade – hlbokými dolinami, vysokými horami, rudnými cestami, stretol som… Ani chýru, ani slychu o ňom. – Ani slychu, ani vidu. Máš tam h…, nie vtáčatá. Muselo sa voľakde prepadnúť! To je už tam, kde je doskami zabituo. Adalb. Świat 43. – To je už tam, kde je svet doskami zabitý, aby sa zem nerozsypala. – To je tam, kde už pánboh dobrú noc povedal. – To je tam, kde čert dobrú noc dáva. To je drevená skala.