„Za ako mak. – Za amen. – Za chvíľku. – Za minútku. – Za okamih. – Za otčenáš."

To sa stalo pod hodinou. – To sa stalo v okamihu. – To sa stalo v minúte. Len tak na hrán, čo by sa človek ani neponazdal. Pod okamžením, ako čo by strela zufundžala. Za horúca. To je už predo dvermi. Ako čo by dlaňou pleskol. – Ako čo by bičom pleskol. Ale ide ten čas, akoby šibal! Kedy neskedy. Frišťukuj, kedz staneš, obeduj, kedz sac’ sce jesci, večer prídze, ani sa nenazdáš. Bošácka dolina. Utekaj na psích nohách! – Utekaj, ako ti para stačí!