„Tomu niet ani pamätníka."

Bolo, bolo, ale neviem kedy. Ja pamätám tento starý strom, keď nebol na bičisko súci. Od dávnych dáven. Od bohsveta (je tak). – Od prvosveta (je tak). – Za prvosveta (tak bývalo). To ani detné deti neprežijú. Čo svet svetom stojí. Sám pánboh vie, odkedy. – Sám pán boh vie, dokedy. Aha, zajtra, včera, do nedele, večer, ráno! Stará Ťapa o tom znala, ale keď som sa jej spytovala, riekla, že zabudla, až od mlčania aj na tŕň vychudla, aj umrela, a o tom mi predsa povedať nechcela. Od malička.