„Stará Ťapa o tom znala, ale keď som sa jej spytovala, riekla, že zabudla, až od mlčania aj na tŕň vychudla, aj umrela, a o tom mi predsa povedať nechcela."

Skoro huby na mne narástli. – Skoro mach na mne narástol. Mlčí, akoby ho holili. – Mlčí, akoby mal na hube zámku. – Mlčí, akoby mal zapečatené ústa. – Mlčí, akoby mal zašité ústa. – Mlčí, akoby mal smolou zalepené ústa. – Mlčí, akoby nemal ústa. – Mlčí ako nemý. – Mlčí ako peň. – Mlčí ako stena. – Mlčí ako ten kameň. Kedy neskedy. Tak je u nich ako po vymretí. – Tak je u nich ako po vyhorení. Skoro sa sprdkavel od dlhej chvíle. Sám pánboh vie, odkedy. – Sám pán boh vie, dokedy. Mám už plné uši toho kriku! Bolo, bolo, ale neviem kedy. Tomu niet ani pamätníka. Dlhá chvíľa ho morí. – Dlhá chvíľa ho omína.