„Sám pánboh vie, odkedy. – Sám pán boh vie, dokedy."

Kedy neskedy. Bolo, bolo, ale neviem kedy. To za tohto pánaboha nebude. Aha, zajtra, včera, do nedele, večer, ráno! To nemá konca kraja. Od bohsveta (je tak). – Od prvosveta (je tak). – Za prvosveta (tak bývalo). Nikdy to na svete nebolo. To ani detné deti neprežijú. Tomu niet ani pamätníka. Stará Ťapa o tom znala, ale keď som sa jej spytovala, riekla, že zabudla, až od mlčania aj na tŕň vychudla, aj umrela, a o tom mi predsa povedať nechcela.