„Aha, zajtra, včera, do nedele, večer, ráno!"

Kedy neskedy. Bolo, bolo, ale neviem kedy. Sám pánboh vie, odkedy. – Sám pán boh vie, dokedy. Kalendár robiť. Tomu niet ani pamätníka. To bude, keď ancikrist príde. – To bude, keď bude koza kraľovať. – To bude, keď kukučka na Vianoce zakuká. – To bude, keď korytnačka zajaca predbehne. – To bude, keď myši s mačkami na trh poženú. – To bude, keď peklo vyhorí. – To bude, keď sa krava ožrebí a kobyla otelí. – To bude, keď sa suchá haluz zazelenie. – To bude, keď suchá jabloň zarodí. – To bude na psie letničky. – To bude na staré Turíce v ten pondelok. – To bude na súdny deň. – To bude na svätého Vida, až nebude nikda. Č. 631. – To bude na svätého Dindy, až nebude nikdy. – To bude na sviatok svätého Nikdala. – To bude po smrti v ten utorok. Nevie, na ktorú nôtu má tancovať. Stará Ťapa o tom znala, ale keď som sa jej spytovala, riekla, že zabudla, až od mlčania aj na tŕň vychudla, aj umrela, a o tom mi predsa povedať nechcela. Naťahuje to ako švec kožu na kopyto. Ani neviem, ako mi ten čas prešiel! – Ani neviem, ako mi ten deň prešiel!