„Tomu nieto ani počtu."

Jest ich pod pavúz. Na každý prst desať. Muselo sa voľakde vrece roztrhnúť s nimi. – Vari sa vrece roztrhlo s nimi. – Sypú sa ako z vreca. Bolo toho do úrihu. Toľko je toho ako čečiny. – Toľko je toho ako čiernej hory. – Toľko je toho ako čmýru. – Toľko je toho ako dreva. – Toľko je toho ako hydu. – Toľko je toho ako hmýru. – Toľko je toho ako hviezd na nebi. – Toľko je toho ako kydu. – Toľko je toho ako krúp v hrnci. – Toľko je toho ako lístia. – Toľko je toho ako okypu. – Toľko je toho ako piesku. – Toľko je toho ako škorcov. – Toľko je toho ako za groš maku. – Toľko je toho, že je to až huj! To nemá konca kraja. Je toho hromada. – Je toho kopa. – Je toho vyše hlavy. – Je toho vyše práva. – Je toho neslýchaná sila. Toľko ich bolo, že by nebolo malo jablko kde spadnúť. – Toľko ich bolo, že nebolo kde hrachom hodiť. To by medzi prsty mohol pobrať. Ani mak. – Ani ako mak. – Ani mačíček. – Ani máčny mak. – Ani za makové zrnko. – Ani jednej rýdzi. T. 2. – Ani babky. – Ani byle. – Ani byľky. – Ani čo by do oka padlo. – Ani čo by len medzi prsty. – Ani čo by muška na krielci uniesla. – Ani háka. – Ani haliera. – Ani omelinky. – Ani omrvinky. – Ani odštipinky. – Ani parútky. – Ani prach. – Ani špetky. – Ani toľko, ako za necht blata. – Ani toľko, čo by sa pod necht vmestilo. – Ani vindry. – Ani za zmeň. – Ani zbla. – Ani zbly. –