„Tam už všetko jesto, iba kňaz chýba."

Už sú naložené káry. Išiel žobrák žobrať, nemal do čoho brať. Do byle –, do cviku –, do čistá –, do grajciara –, do knôtu –, do špeti –, do znaku –, do zniku. Niet kolov. Nikoli. Vivat! Kde budeme bývať? Jedno, i to biedno. Aštadrina, krátka perina, dosť sa krčím, ešte trčím! Taký kus ako hus. Zapaprat, zagiglat, na lopatu lapit a do pece sadzit: tu máš, Mišo, osúch! Toľko ich bolo, že by nebolo malo jablko kde spadnúť. – Toľko ich bolo, že nebolo kde hrachom hodiť.