„Nechybí ani vlas. – Nechýba ani mak. – Nechýba ani byle."

Rovno, akoby ho odstrihol. – Rovno ako na dlani. – Rovno ako po šnúre. Od hlavy po päty. Čisté ako zlato. Ničehož nič. – Ničovéhož nič. Ani mak. – Ani ako mak. – Ani mačíček. – Ani máčny mak. – Ani za makové zrnko. – Ani jednej rýdzi. T. 2. – Ani babky. – Ani byle. – Ani byľky. – Ani čo by do oka padlo. – Ani čo by len medzi prsty. – Ani čo by muška na krielci uniesla. – Ani háka. – Ani haliera. – Ani omelinky. – Ani omrvinky. – Ani odštipinky. – Ani parútky. – Ani prach. – Ani špetky. – Ani toľko, ako za necht blata. – Ani toľko, čo by sa pod necht vmestilo. – Ani vindry. – Ani za zmeň. – Ani zbla. – Ani zbly. – Do byle –, do cviku –, do čistá –, do grajciara –, do knôtu –, do špeti –, do znaku –, do zniku. Rovné ako svieca. Len raz, prvý a posledný, a medzitým bez počtu. Plné ako peniaz. Chybeno o sedliacky vlas. – Chybeno o tesársky vlas. – Nechýbal ani hornácky vlas.